आरती संग्रह

The complete evening aarti, in order, on one page — Ganpati to Mantrapushpanjali, with nothing to tap between them.

This is the aarti sangraha as it is actually sung — Ganpati first, then the Devi, then Datta, Khandoba, the guru's aarti, कर्पूरगौरं, मंत्रपुष्पांजली, and घालीन लोटांगण to close. Every household's book differs a little in what it includes; this is the common sequence, set out in order so the page can simply be read from top to bottom while the diva is going round. No tapping between texts, and nothing on the page but the words.

1. सुखकर्ता दुखहर्ता

Sukhkarta Dukhharta · स्वतंत्र वाचा · Read separately →

सुखकर्ता दुखहर्ता न वार्ता विघ्नाची ।नुरवी पुरवी प्रेम कृपा जयाची ।सर्वांगी सुंदर उटी शेंदुराची ।कंठी झळके माळ मुक्ताफळाची ॥०१॥

sukhakarta dukhaharta na varta vighnachi |nuravi puravi prem krupa jayachi |Sarvangi sundar uti shendurachi |Kanthi jhalake mal muktaphalachi ||01||

Meaning: O Giver of happiness, Remover of sorrows, You destroy obstacles. I bow with love and devotion to You. Your entire body is beautifully adorned with vermillion. Around Your neck shines a garland of pearls.
भावार्थ
गणपती हा सुख देणारा आणि दुःख हरण करणारा आहे — इतकेच नव्हे, तर विघ्नाची वार्ताही तो उरू देत नाही. संकट येण्यापूर्वीच ते नाहीसे करणारी ही कृपा. पुढे मूर्तीचे वर्णन: सर्वांगाला शेंदराची उटी आणि कंठात मुक्ताफळांची — मोत्यांची — माळ. समर्थ रामदास प्रथम कृपेचे वर्णन करतात, मग रूपाचे — कारण भक्ताला आधी अनुभव येतो, नंतर दर्शन.

जय देव जय देव जय मंगलमूर्ती, हो श्री मंगलमूर्ती ।दर्शनमात्रे मन, स्मरणे मात्रे मन, कामनापुर्ती, जय देव जय देव ।

jay dev jay dev jay mangalamurti, ho shri mangalamurti |darshanamatre man, smarane matre man, kamanapurti, jay dev jay dev |

Meaning: Victory to the Lord, Victory to the auspicious form! Just by Your darshan, all desires are fulfilled. O son of Gauri, Your crown is studded with gems. You are adorned with sandalwood and kumkum-keshar paste. Your diamond-studded crown looks magnificent. Anklets jingle at Your feet with tiny bells.
भावार्थ
हा ध्रुवपद — प्रत्येक कडव्यानंतर पुन्हा गायला जाणारा भाग. "मंगलमूर्ती" हे गणपतीचे सर्वात प्रिय नाव. दर्शनमात्रेच मनातील कामना पूर्ण होतात — मागण्याचीही गरज उरत नाही, इतकी ही कृपा तत्पर आहे.

रत्नखचित फरा तूज गौरीकुमरा ।चंदनाची उटी कुंकुमकेशरा ।हिरे जडित मुकुट शोभतो बरा ।रुणझुणती नुपुरे चरणी घागरिया ॥०२॥

Ratnakhachit fara tuj gaurikumara |Chandanachi uti kunkumakeshara |Hire jadit mukut shobhato bara |Runjhunati nupure charani ghagariya ||02||

भावार्थ
रत्नजडित फरा (आभूषण), चंदनाची उटी, कुंकुम-केशर, हिरेजडित मुकुट आणि चरणी रुणझुणणारी घागरी — ही आरतीतील दृश्य-चित्रण करणारी कडवी. गौरीकुमर म्हणजे पार्वतीचा पुत्र. डोळ्यांसमोर मूर्ती उभी राहावी अशी शब्दयोजना, कारण आरती म्हणताना भक्त प्रत्यक्ष मूर्तीकडेच पाहत असतो.

लंबोदर पितांबर फणीवर बंधना ।सरळ सोंड वक्रतुंड त्रिनयना ।दास रामाचा वाट पाहे सदना ।संकटी पावावे निर्वाणी रक्षावे सुरवरवंदना ॥०३॥

lambodar pitambar phanivar bandhana |Saral sond vakratund trinayana |Das ramacha vat pahe sadana |sankati pavave nirvani rakshave suravaravandana ||3||

Meaning: O large-bellied one wearing yellow garments, worshipped by celestial serpents, With straight trunk and curved mouth, possessing three eyes, This servant of Rama always waits for You. Protect us in difficulties, grant us liberation, O one worshipped by the gods! Victory to the auspicious Lord, just by Your sight all wishes are fulfilled.
भावार्थ
लंबोदर (मोठ्या पोटाचा), पीतांबरधारी, सरळ सोंड, वक्रतुंड, त्रिनयन — गणेशाची सर्व लक्षणे एका ओळीत. शेवटी "दास रामाचा" — म्हणजे रामदास स्वामी स्वतःची नाममुद्रा ठेवतात, ही संतरचनेची परंपरा. संकटात धावून यावे आणि निर्वाणीच्या क्षणी रक्षण करावे, ही अखेरची मागणी.

2. दुर्गे दुर्घट भारी

Durge Durghat Bhari · स्वतंत्र वाचा · Read separately →

दुर्गे दुर्घट भारी तुजविण संसारी ।अनाथनाथे अंबे करुणा विस्तारी ॥वारी वारीं जन्ममरणाते वारी ।हारी पडलो आता संकट नीवारी ॥०१॥

Durge durghat bhari tujavin sansari |Anathanaathe ambe karuna vistari ||Vari vari janmamaranate vari |Hari padalo aata sankat nivari ||01||

Meaning: O Durga, it is impossible to cross this difficult worldly ocean without You. O Mother, protector of the unprotected, expand Your compassion. Again and again through cycles of birth and death, I am exhausted now, please remove my troubles.
भावार्थ
हे दुर्गे, तुझ्यावाचून हा संसार अतिशय दुर्घट — कठीण — आहे. अनाथांची नाथ असलेल्या अंबेने करुणेचा विस्तार करावा. जन्म-मरणाच्या फेऱ्यातून वारंवार सोडव; आता मी हरलो आहे, हे संकट निवार. पहिल्याच कडव्यात संपूर्ण शरणागती येते — पराभव मान्य करणे हीच या आरतीची सुरुवात.

जय देवी जय देवी जय महिषासुरमर्दिनी, हो दैत्या सुरमर्दिनी ।सुरवरईश्वरवरदे तारक संजीवनी । जय देवी जय देवी ॥

jay devi jay devi jay mahishasuramardini, ho daitya suramardini |Suravarish waravarde tarak sanjivani | Jai devi jai devi ||

Meaning: Victory to the Goddess who destroyed the demon Mahishasura! Granter of boons to the best of gods, the life-giving savior!
भावार्थ
ध्रुवपद — महिषासुराचा वध करणाऱ्या देवीचा जयजयकार. ती सुरवरांना आणि ईश्वरालाही वर देणारी, तारक आणि संजीवनी आहे. "संजीवनी" म्हणजे मृतालाही जिवंत करणारी शक्ती — म्हणजे नुसते रक्षण नव्हे, तर नवजीवन.

त्रिभुवनी भुवनी पाहतां तुज ऎसे नाही ।चारी श्रमले परंतु न बोलवे काहीं ॥साही विवाद करितां पडलो प्रवाही ।ते तूं भक्तालागी, ते तूं दासालागी पावसि लवलाही ॥०२॥

Tribhuvani bhuvani pahata tuj ese nahi |Chari shramale parantu na bolave kahi ||Sahi vivad karita padalo pravahi |Te tu bhaktalagi pavasi lavalahi ||02||

Meaning: Looking through the three worlds, there is none like You. The four Vedas are tired but cannot describe You fully. Even great debaters fail in their attempts. Yet You quickly come for Your devotees.
भावार्थ
त्रिभुवनात शोधले तरी तुझ्यासारखे दुसरे कोणी नाही. चारही वेद श्रमले तरी तुझे वर्णन पूर्ण करू शकले नाहीत; सहा शास्त्रे वाद घालत प्रवाहात पडली. पण जे शास्त्रांना जमले नाही ते भक्ताला सहज जमते — तू भक्तासाठी लवलाही (तत्काळ) धावून येतेस. ज्ञानापेक्षा भक्ती जवळची, हा या कडव्याचा आशय.

प्रसन्न वदने प्रसन्न होसी निजदासां, होसी निजभक्ता ।क्लेशापासूनि सोडी, दुःखापासूनि सोडी तोडी भवपाशा ॥अंबे तुजवांचून कोण पुरविल आशा ।नरहरि तल्लिन झाला पदपंकजलेशा ॥०३॥

Prasanna vadane prasanna hosi nijdasa |Kleshapasuni sodi todi bhavapasha ||Ambe tujavanchun kon puravil asha |Narahari tallin jhala padpankajalesha ||03||

Meaning: With a pleased countenance, You become pleased with Your devotees. Free us from afflictions and break the bonds of worldly existence. O Mother, without You, who can fulfill our hopes? Narahari is absorbed at Your lotus feet.
भावार्थ
प्रसन्न मुखाने तू निजदासांवर प्रसन्न होतेस, क्लेशांतून सोडवतेस आणि भवपाश तोडतेस. अंबेवाचून आशा कोण पुरवील? संत नरहरी येथे नाममुद्रा ठेवतात — तुझ्या पदकमळाच्या लेशमात्रात ते तल्लीन झाले. समारोप मागणीने नाही, तल्लीनतेने होतो.

3. त्रिगुणात्मक त्रैमूर्ती

Trigunatmak Traimurti · स्वतंत्र वाचा · Read separately →

त्रिगुणात्मक त्रैमूर्ती दत्त हा जाणा।त्रिगुणी अवतार त्रैलोक्यराणा ।नेती नेती शब्द न ये अनुमाना ॥अखंड समाधी ध्यान मुनिजना ॥ १ ॥

Trigunatmak traimurti datta ha jana |Triguni avatar trailokyarana |Neti neti shabd na ye anumana ||Suravar munijan yogi samadhi na ye dhyana || 1 ||

Meaning: Know that Datta is the embodiment of the three qualities and three forms. He is the triple incarnation, ruler of the three worlds. He cannot be described even by the words "not this, not this". Even great gods, sages, and yogis in meditation cannot fully comprehend Him.
भावार्थ
दत्त हा त्रिगुणात्मक त्रैमूर्ती आहे — ब्रह्मा, विष्णू, महेश एकत्र; सत्त्व, रज, तम या तिन्ही गुणांचा अवतार आणि त्रैलोक्याचा राणा. "नेती नेती" — हे नाही, हे नाही — म्हणत उपनिषदे थांबतात; शब्द अनुमानालाही पोहोचत नाहीत. योगी समाधीत बसूनही ध्यानात आणू शकत नाहीत. जे तत्त्वज्ञानाला अगम्य, ते आरतीत सहज गायले जाते.

जय देव जय देव जय श्री गुरुदत्ता, हो स्वामी अवधूता ।आरती ओवाळिता हरली भवचिंता, जय देव जय देव ॥ धृ ॥

Jai dev jai dev jai shri gurudatta |Aarati ovalita harali bhavachinta || dhru ||

Meaning: Victory to the Lord, Victory to Shri Gurudatta! By performing Your aarti, all worldly worries are removed.
भावार्थ
ध्रुवपद — श्रीगुरुदत्तांचा जयजयकार. आरती ओवाळताच भवचिंता हरली, असे संत एकनाथ म्हणतात. "भवचिंता" म्हणजे संसाराची काळजी; ती संपण्यासाठी मोठे साधन नको, आरतीचा एक क्षण पुरतो.

सबाह्य अभ्यंतरी तू एक दत्त ।अभाग्यासी कैसी न कळे मात ॥पराही परतला मग कैचा हेत ।जन्म मरणाचा पुरलासे अंत ॥ २ ॥

Sabahya abhyantari tu ek datta |Abhagyasi kaichi kalel hi mat ||Parahi paratali tethe kaicha ha het |Janmamaranachaahi puralase ant || 2 ||

Meaning: Outside and inside, You alone are Datta. How can the unfortunate understand this truth? Even beyond the beyond, what attachment exists there? Even the cycle of birth and death comes to an end.
भावार्थ
आत आणि बाहेर — सबाह्य अभ्यंतरी — सर्वत्र एक दत्तच आहे. पण ही गोष्ट अभाग्याला कशी कळणार? "परा" वाणीही जिथून परत फिरते, तिथे हेतू कसला उरणार? जो हे जाणतो, त्याचा जन्ममरणाचा अंतच होतो.

दत्त येऊनिया ऊभा ठाकला ।भावे साष्टांगे प्रणिपात केला ॥प्रसन्न होऊनि आशीर्वाद दिधला ।जन्ममरणाचा फेरा चुकवीला ॥ ३ ॥

datt yeuniya ubha thakala |bhave sashtange pranipat kela ||prasann houni aashirvad didhala |janmamaranacha phera chukavila ||3||

भावार्थ
दत्त येऊन समोर उभे ठाकले; भावाने साष्टांग नमस्कार केला. ते प्रसन्न होऊन आशीर्वाद देतात आणि जन्ममरणाचा फेरा चुकवतात. येथे तत्त्वज्ञान संपून प्रत्यक्ष दर्शनाचा अनुभव येतो.

दत्त दत्त ऐसें लागले ध्यान ।हरपले मन झाले उन्मन ॥मी तू पणाची झाली बोळवण ।एका जनार्दनी श्रीदत्तध्यान ॥ ४ ॥

datt datt aisen lagale dhyan |harapale man jhale unman ||mi tu panachi jhali bolavan |eka janardani shridattadhyan ||4||

भावार्थ
दत्त-दत्त असे ध्यान लागले, मन हरपले आणि उन्मन झाले. "मी" आणि "तू" या भेदाची बोळवण झाली — म्हणजे द्वैत संपले. एका जनार्दनी नाममुद्रेसह समारोप: श्रीदत्तध्यानातच सर्व विरून जाते.

4. पंचानन हयवाहन

Panchanan Hayavahan · स्वतंत्र वाचा · Read separately →

पंचानन हयवाहन सुरभूषितनीळा ।खंडामंडित दंडित दानव अवलीळा ॥मणिमल्ल मर्दुनियां जों धूसुर पिवळा ।हिरे कंकण बाशिंगे सुमनांच्या माळा ॥ १ ॥

Panchanan hayavahan surabhushitanila |Khandamandit dandit danav avalila ||Manimalla marduniya jo dhusur pivala |Hire kankan basinge sumananchya mala || 1 ||

Meaning: O five-faced one riding a horse, adorned by celestial ornaments, Decorated with sword, You easily destroyed the demons. Defeating the wrestler Mani, who was grey-yellow in color, Wearing diamond bracelets, bangles, and garlands of flowers.
भावार्थ
पंचानन (सिंहमुख/शिवस्वरूप), घोड्यावर स्वार, देवांनी भूषविलेला नीळा — असे खंडोबाचे वर्णन. खड्गाने दानवांना सहज दंडित करणारा; मणी-मल्ल या दैत्यांचे मर्दन करून हळदीने पिवळा झालेला. हिऱ्यांची कंकणे, बाशिंगे आणि फुलांच्या माळा — जेजुरीच्या भंडाऱ्याचे चित्र या ओळींत उभे राहते.

जय देव जय देव जय शिव मल्हारी हो स्वामी मल्हारी ।वारीं दुर्जन वारी निंदका पहारी ॥ धृ. ॥

Jai dev jai dev jai shiv malhari |Vari durjanasura bhavadustar tari || dhru. ||

Meaning: Victory to the Lord, Victory to Shiva Malhari! You destroy wicked demons and help us cross the difficult ocean of existence.
भावार्थ
ध्रुवपद — शिव-मल्हारीचा जयजयकार. दुर्जन आणि असुरांचे निवारण कर आणि हा दुस्तर भवसागर तरून ने, ही मागणी. खंडोबा हा लोकदैवत असूनही येथे त्याला थेट शिवस्वरूपात पाहिले आहे.

सुरवर संवर वर दे मजलागी देवा ।नाना नामे गाईन ही तुमची सेवा ।।अघटित गुण गाया वाटतसे हेवा ।फणिवर शिणला किती नर पामर केवा ॥ जय ॥ २ ॥

Jai dev jai dev jai shiv malhari |Vari durjanasura bhavadustar tari || dhru. ||

Meaning: Victory to the Lord, Victory to Shiva Malhari! You destroy wicked demons and help us cross the difficult ocean of existence.
भावार्थ
देवांच्याही देवा, मला वर दे; नाना नामांनी मी तुझी सेवा गाईन. तुझे अघटित गुण गाण्याचा हेवा वाटतो. शेषही थकला, तर पामर मनुष्य किती वर्णन करणार? — स्तुतीच्या मर्यादेची नम्र कबुली.

रघुवीरस्मरणी शंकर हृदयीं निवाला ।तो हा मल्लंतक अवतार झाला ।।तो यालागी आवडे भावे वर्णिला भक्ती वर्णिला |रामे रामदासा जिवलग भेडला ॥ जय ॥ ३॥

Jai dev jai dev jai shiv malhari |Vari durjanasura bhavadustar tari || dhru. ||

Meaning: Victory to the Lord, Victory to Shiva Malhari! You destroy wicked demons and help us cross the difficult ocean of existence.
भावार्थ
रघुवीराच्या — रामाच्या — स्मरणाने शंकर हृदयात निवाले आणि तोच मल्लांतक अवतार झाला, अशी खंडोबाची उत्पत्तिकथा येथे सांगितली आहे. रामदास स्वामी नाममुद्रा ठेवून सांगतात — जिवलग भेटला. देव भेटणे नव्हे, जिवलग भेटणे — हा भक्तीचा जिव्हाळा.

5. ओवाळा ओवाळा

Ovala Ovala · स्वतंत्र वाचा · Read separately →

ओवाळा ओवाळा माझ्या सद्गुरू राणामाझ्या दयाळू राणापाचा ही तत्वांच्या ज्योती प्रकाशला ध्याना

ovala ovala majhya sadguru ranamajhya dayalu ranapacha hi tatvanchya jyoti prakashala dhyana

निराकार वस्तू कैसी आकारा आली,कैसी आकारा आलीसर्वाघटी व्यापक, सर्वाघटी व्यापक माझी सद्गुरू माउली

nirakar vastu kaisi akara ali,kaisi akara alisarvaghati vyapak, sarvaghati vyapak majhi sadguru mauli

सोळा सहस्त्र बाहत्तर खिडक्या काया रचिलीगुरूने काया रचिलीनउ खिडक्यांचा जोड, नउ खिडक्यांचा जोड आत मूर्ती बैसविली

sola sahastra bahattar khidakya kaya rachiligurune kaya rachilinau khidakyancha jod, nau khidakyancha jod aat murti baisavili

सप्त ही सागरांचा वेढा कैसा घातला,वेढा कैसा घातलातुका म्हणे बाप, तुका म्हणे बाप माझा कनवाळू आला

sapta hi sagaranncha vedha kaisa ghatala,vedha kaisa ghatalatuka mhane bap, tuka mhane bap majha kanvalu ala

अखंड ओवाळा ओवाळा माझ्या सद्गुरू राणामाझ्या दयाळू राणापाचा ही तत्वांच्या ज्योती प्रकाशला ध्याना

akhand ovala ovala majhya sadguru ranamajhya dayalu ranapacha hi tatvanchya jyoti prakashala dhyana

6. कर्पूरगौरं करुणावतारं

Karpur Gauram Karunavtaram · स्वतंत्र वाचा · Read separately →

कर्पूरगौरं करुणावतारंसंसारसारम् भुजगेन्द्रहारम् ।सदावसन्तं हृदयारविन्देभवं भवानीसहितं नमामि ॥

Karpuragauram karunavataramSamsarasaram bhujagendraharam |Sadavasantam hridayaravindeBhavam bhavanisahitam namami ||

Meaning: I bow to Lord Shiva, who is white like camphor, The incarnation of compassion, the essence of the world, Who wears the king of serpents as a garland, Who eternally resides in the lotus of my heart, along with Goddess Parvati.
भावार्थ
कापरासारखा शुभ्र, करुणेचा अवतार, संसाराचे सार, सर्पांचा हार धारण करणारा — असा तो भव (शिव) भवानीसह माझ्या हृदयकमळात सदैव वसतो; त्याला मी नमस्कार करतो. आरतीच्या शेवटी कापूर जाळला जातो — कापूर जळून मागे काहीच उरत नाही, तसाच अहंकार जळून जावा हा या श्लोकामागचा भाव. म्हणूनच हा श्लोक नेमका कर्पूरारतीच्या क्षणी म्हटला जातो.

मन्दारमालं कुलितलिकाय|कपालमाला शिवशंकराय |दिव्यंबरय च दिगम्बराय |नमः शिवायै च नमः शिवाय |

Mandaramalam kulitalikaya |Kapalamala kshitashekhary |Divyambaraya cha digambaraya |Namah shivayai cha namah shivaya |

Meaning: Wearing a garland of mandara flowers and matted locks, Adorned with a garland of skulls and the earth as crown, Clad in divine garments and also unclad (digambara), Salutations to Goddess Parvati and to Lord Shiva.
भावार्थ
मंदाराच्या माळा, कपालमाला, मस्तकावर चंद्रकोर; दिव्य वस्त्रे धारण करणाऱ्यालाही आणि दिगंबरालाही नमस्कार. शिवाची दोन्ही टोकाची रूपे — अलंकृत आणि नग्न — एकाच नमस्कारात सामावली आहेत.

ॐ कर्पूर निरांजनं धूपम् दीपम् समर्पयामि ।

om karpur niranjanam dhupam dipam samarpayami |

7. मंत्रपुष्पांजली

Mantra Pushpanjali · स्वतंत्र वाचा · Read separately →

ॐ यज्ञेन यज्ञमयजंत देवास्तानि धर्माणि प्रथमान्यासन्|ते हं नाकं महिमान: सचंत यत्र पूर्वे साध्या: संति देवा:

Om yajnena yajnamayajanta devastan dharmani prathamanyasan |Te ham nakam mahimanah sachanta yatra purve sadhyah santi devah

Meaning: The gods performed sacrifice through sacrifice. These were the first duties. They attained the greatness of heaven, Where the ancient Sadhyas and gods reside.
भावार्थ
यज्ञाने यज्ञाचे यजन करून देवांनी पहिले धर्म प्राप्त केले; ते महिमावंत त्या स्वर्गलोकाला पोहोचले जिथे पूर्वीचे साध्य देव राहतात. वेदातील ही ओळ सांगते की उपासना हाच पहिला धर्म आहे.

ॐ राजाधिराजाय प्रसह्य साहिने ।नमो वयं वैश्रवणाय कुर्महे ।स मे कामान् कामकामाय मह्यम् ।कामेश्वरो वैश्रवणो ददातु ।कुबेराय वैश्रवणाय । महाराजाय नमः ॥

Om rajadhirajay prasahy sahine |namo vayan vaishravanay kurmahe |s me kaman kamakamay mahyam |kameshvaro vaishravano dadatu |kuberay vaishravanay | maharajay namah ||

भावार्थ
राजाधिराज, प्रसह्य साही वैश्रवणाला (कुबेराला) नमस्कार. तो कामेश्वर मला माझ्या कामना पूर्ण करून देवो. येथे मागितलेली संपत्ती लौकिक नाही — मंत्रपुष्पांजली हातात फुले घेऊन म्हटली जाते, म्हणजे मागण्यासोबत अर्पणही चालू असते.

ॐ स्वस्ति । साम्राज्यं भौज्यं स्वाराज्यं वैराज्यं पारमेष्ठ्यं राज्यंमाहाराज्यमाधिपत्यमयं समंतपर्यायी स्यात् सार्वभौमः सार्वायुष आंतादापरार्धात् ।पृथिव्यै समुद्रपर्यंता या एकराळिति ।तदप्येष श्लोकोऽभिगीतो मरुतः परिवेष्टारो मरुत्तस्यावसन् गृहे ।आविक्षितस्य कामप्रेर्विश्वेदेवाः सभासद इति ॥

om svasti | samrajyam bhaujyam svarajyam vairajyam parameshthyam rajyammaharajyamadhipatyamayam samantaparyayi syat sarvabhaumah sarvayusha antadaparardhat |pruthivyai samudraparyanta ya ekaralaiti |tadapyesha shloko’bhigito marutah pariveshtaro maruttasyavasan gruhe |avikshitasya kamaprervishvedevah sabhasada iti ||

भावार्थ
साम्राज्य, भौज्य, स्वाराज्य, वैराज्य, पारमेष्ठ्य, माहाराज्य, आधिपत्य — सार्वभौम, समुद्रापर्यंत पृथ्वीचे एकछत्र राज्य. ही ऐहिक महत्त्वाकांक्षा नाही; ही स्व-राज्याची — स्वतःवरील राज्याची — प्रार्थना आहे, असा पारंपरिक अर्थ लावला जातो.

ॐ एकदंताय विद्महे वक्रतुंडाय धीमहि ।तन्नो दंती प्रचोदयात् ॥

om ekadantaya vidmahe vakratundaya dhimahi |tanno danti prachodayat ||

Meaning: We meditate upon the one-tusked Lord, We concentrate on the one with the curved trunk, May that tusked one guide us on the right path.
भावार्थ
एकदंताय विद्महे, वक्रतुंडाय धीमहि — गणेश गायत्री. आरतीचा समारोप गणेशस्मरणाने होतो, जसा प्रारंभही गणेशानेच झालेला असतो.

ॐ नारायणाय विद्महे वासुदेवाय धीमहि ।तन्नो विष्णुः प्रचोदयात् ॥

om narayanaya vidmahe vasudevaya dhimahi |tanno vishnuh prachodayat ||

ॐ तत्पुरुषाय विद्महे महादेवाय धीमहि ।तन्नो रुद्रः प्रचोदयात् ॥

om tatpurushaya vidmahe mahadevaya dhimahi |tanno rudrah prachodayat ||

ॐ दिगंबराय विद्महे वासुदेवाय धीमहि ।तन्नो दत्तः प्रचोदयात् ॥

om digambaraya vidmahe vasudevaya dhimahi |tanno dattah prachodayat ||

ॐ कात्यायनाय विद्महे कन्याकुमारि धीमहि ।तन्नो दुर्गिः प्रचोदयात् ॥

om katyayanaya vidmahe kanyakumari dhimahi |tanno durgih prachodayat ||

मंत्रपुष्पांजली समर्पयामि ॥

mantrapushpanjali samarpayami ||

8. घालीन लोटांगण

Ghalin Lotangan · स्वतंत्र वाचा · Read separately →

घालीन लोटांगण, वंदीन चरण ।डोळ्यांनी पाहीन रूप तुझे ।प्रेमे आलिंगीन, आनंदे पूजीन ।भावे ओवाळीन म्हणे नामा ॥

ghalin lotangan, vandin charan |dolyanni pahin rup tujhe |preme alingin, anande pujin |bhave ovalin mhane nama ||

Meaning: I prostrate and bow at Your feet, With my eyes I behold Your form, I worship You with love and embrace You with joy, With devotion I wave the aarti, says Nama.
भावार्थ
लोटांगण घालून चरणवंदन, डोळ्यांनी रूपदर्शन, प्रेमाने आलिंगन आणि आनंदाने पूजा — संत नामदेव भक्तीचे सर्व प्रकार एका कडव्यात आणतात. पुढे संस्कृत ओळी: त्वमेव माता च पिता त्वमेव — तूच माता, तूच पिता, तूच बंधू, सखा, विद्या आणि द्रव्य; तूच माझे सर्वस्व. शेवटी — शरीराने, वाचेने, मनाने, इंद्रियांनी, बुद्धीने वा स्वभावाने मी जे जे करतो, ते सर्व नारायणाला समर्पित. कर्मफळाचा त्याग हाच या ओळींचा गाभा.

त्वमेव माता च पिता त्वमेव ।त्वमेव बंधुश्च सखा त्वमेव ।त्वमेव विद्या द्रविणम् त्वमेव ।त्वमेव सर्वं मम देव देव ॥

tvameva mata cha pita tvameva |tvameva bandhushcha sakha tvameva |tvameva vidya dravinam tvameva |tvameva sarvam mama dev dev ||

Meaning: You are my mother and father, You are my relative and friend, You are knowledge and wealth, You are everything to me, O Lord of Lords.
भावार्थ
अच्युत, केशव, राम, नारायण, कृष्ण, दामोदर, वासुदेव, हरी, श्रीधर, माधव, गोपिकावल्लभ, जानकीनायक, रामचंद्र — विष्णूच्या नामांची माला. आरतीच्या समारोपी नामस्मरणाने वातावरण भरून जाते.

कायेन वाचा मनसेंद्रियैर्वा ।बुद्ध्यात्मना वा प्रकृती स्वभावात् ।करोमि यद्यत् सकलं परस्मै ।नारायणायेति समर्पयामि ॥

kayen vacha manasendriyairva |buddhyatmana va prakruti svabhavat |karomi yadyat sakalam parasmai |narayanayeti samarpayami ||

अच्युतम् केशवम् रामनारायणम् ।कृष्णदामोदरम् वासुदेवम् हरिम् ।श्रीधरम् माधवम् गोपिकावल्लभम् ।जानकीनायकम् रामचंद्रम् भजे ॥

achyutam keshavam ramanarayanam |krushnadamodaram vasudevam harim |shridharam madhavam gopikavallabham |janakinayakam ramachandram bhaje ||

हरे राम हरे राम, राम राम हरे हरे ।हरे कृष्ण हरे कृष्ण, कृष्ण कृष्ण हरे हरे ॥

hare ram hare ram, ram ram hare hare |hare krushna hare krushna, krushna krushna hare hare ||

अक्षर · Reading type

Applies to every page and is remembered on this device.

तुमचा अभिप्राय · Your feedback

चूक आढळली? पाठभेद आहे? कोणत्याही भाषेत लिहा — मराठी, हिंदी किंवा English.